Nejeden rodič už podľahol výchovnému afektu, po ktorom letela jedna či viac faciek. Výchovná facka patrí podľa niektorých k základným či sprievodným spôsobom “uzemnenia“ mladých rebelov. Reč je o tých, ktorí v pubertálnom období nevedia, kam by najradšej hlavu sklonili a o tých, ktorí vystupujú ako ich zákonní zástupcovia. Rodičia teda cítia potrebu mať všetko o svojich deťoch pod kontrolou a mladiství si chcú v každej situácii zachovať svoju tvár. A práve tu dochádza k rozporu názorov, ktorý vrcholí konfliktami a rôznymi vzťahovými krízami.
Výchovnej facky sa poväčšine ujme otec ako najvyššia autorita v rodine, no nie je vylúčené, že ruka nevyletí napríklad aj zhovievavej mamine. Dalo by sa povedať, že koľko odlišných rodín existuje, toľko je aj výchovných metód. Každý rodič si zastáva práve to svoje výchovné opatrenie, no nie je možné, že by sa niektorý z nich vyhol počas starostlivosti o dospievajúce dieťa “fackovaciemu pokušeniu“.
Problém treba najprv prediskutovať, až potom zaujať “otcovskú pozíciu“
Presne táto formulka patrí k tým najbežnejším, ktorými vám odborníci chcú pomôcť vo vzťahových problémoch medzi rodičom a dieťaťom. Problém treba najprv prediskutovať! Netreba, pretože ak ste si zvolili správnu výchovnú metódu tak ku konfliktom dochádza naozaj len ojedinele. Chápeme, že niet domácnosti bez nejakých menších tajomstiev, no na talianske hádky a otcovské facky radšej zabudnite. Sme predsa rozumní ľudia a už aj osemnásťroční dokážu vnímať tento svet v celkom realistických kontextoch, preto stanovte medze, ktoré vo vzťahu musí rešpektovať nielen dieťa, ale aj rodič.
Až tak váš vzťah získa na rovnocennosti, čo je základom pre harmóniu medzi otcom, mamou a dieťaťom. Ak vyžadujete od syna a dcéry, aby sa z večerňajších potuliek vrátili domov do polnoci, sľúbte im, že na druhý deň im potajomky nebudete prešacovať kabelky, vrecká a ostatné veci, v ktorých odišli z domu. Tak ako je harmónia vo vzťahoch nevyhnutná, presne tak sa odvíja od dôvery a úprimnosti.
Stop výchovným fackám?!
Decká by nemali zatajovať, že sa im večer podarilo rozbiť okno na výklade a čakať do chvíle, keď rodičia nezočia vo dverách mestských policajtov, pretože potom je len okamih, ktorý ich delí od skutočnej otcovskej facky. Ak sa navzájom nebudete rešpektovať, hovoriť aj o tom zdanlivo najmenšom probléme, neskôr budete fungovať nonverbálne, teda komunikácia sa z vášho vzťahu vytratí. Rodičia o deťoch nebudú vedieť absolútne nič a deti vôbec nebudú trápiť otcove či matkine slzy. Po tom sa netreba čudovať, že hneď pri prvom “komunikačnom výbuchu“ začnú padať len samé facky. Bude to v dôsledku napätých vzťahov, kumulácie negatívnej atmosféry v domácnosti a po tom, ako dieťaťu dáte zaucho, nadobudnete pocit, že až teraz je všetko v poriadku. Všetko v poriadku rozhodne nie je, konflikt sa týmto nevyriešil, len umocnil.
Facka od rodičov sa často definuje ako zlyhanie, respektíve nezvládnutie istej krízovej situácie. Mladí rebeli sa po tomto fyzickom riešení konfliktov začnú cítiť menejcenne, ponížene. Facka až tak silno nebolí, no rozhodne zanecháva stopy v psychike dospievajúcich ľudí. Ľahko sa môže stať, že fackami si v budúcnosti budú vybavovať rôzne účty a násilie im prirastie k srdcu natoľko, že ostatné spôsoby riešenia konfliktov začnú odmietať. Preto hlásime: Stop výchovným fackám!
Foto: pixmac.sk, amboo who? – flickr
