Muži a emócie. Nekonečná téma a stále tak málo preskúmaná. Prečo? Nechcú sa im podriadiť, utláčajú ich v sebe pre pocit menejcennosti, pre výsmech a nepochopenie zo strany okolia. Prečo v tak vyspelej dobe sa máme hanbiť za niečo, čo je ľudsky prirodzené? Poďme preskúmať emocionálne „prázdno“ u mužov!
Strach zo zlyhania „pristane“ všetkým rovnako a občas zlomí aj tých navonok najsilnejších. Musíme ho však vedieť korigovať a nastaviť si únosnú mieru. Najprv nám musí byť jasné, prečo by sme mali v konkrétnych veciach zlyhať? Ak je to pre slabé zručnosti či rozdielny pohľad na vec, stačí zaujať hlbší kritický pohľad a vo svojich názoroch neustupovať. Pri odlišnej mienke nezlyhávate len vy, ale celá skupina. Niekedy je práve kritizovanie jednoduchšie než zadefinovať pojem, chyby a vytvoriť jednotné stanovisko.
Zlyhávať môžete, aj keď sa menej venujete sebe než ostatným. Zaujímajú vás ich domnienky, očakávate, že vám poradia, ako ďalej a oni sa len prizerajú. Nedovoľte im to! Druhých budú „tešiť“ vaše pády, dokým sa sami nenaštartujete. Venujte sa sebe ako osobnosti, ktorá má konkrétne plány, ciele a tie si aj vlastnou snahou uskutoční. Zrkadlo nastavte len seba!
Ukradli ste si vlastné šťastie?
Popierali ste všetky nepríjemnosti, ktoré vás postretli na začiatkoch štúdia alebo kariéry. Tváriť sa, že sme stále šťastní, je možné, no nepravdivé. Oceňujte každú situáciu, ktorá sa na vás dovalí, je to skúška vašej osobnosti a mužskej vytrvalosti. Aj z nepríjemností sa vieme toho veľa naučiť. Korigujú naše vystupovanie a schopnosti, ako samostatne zvládame krízové situácie. Tie sa neraz dotýkajú nielen bežného komfortu, ale aj pracovných a finančných možností.
Muž zostáva mužom, ak sa nenaháňa za šťastím, ale si ho formuje a toleruje všetko, čo mu prinesie každý nový deň. Sú to výzvy, počas ktorých stojí za jednotlivcom len jeho tieň. Sebauvedomenie je tým, čo neskôr odoženie každé emocionálne prázdno.
Foto: pixabay.com
