Hlavný „hrdina“ teroru druhej svetovej vojny je známy hlavne kvôli utrpeniu, ktoré pôsobil miliónom ľuďom. Málokto však vie, že tento nemecký vodca mal v sebe čosi, čo sa s ním len ťažko spája. Vo svojom vnútri ukrýval zmysel pre detail a jemný cit pre maľbu.
Od malička s ceruzkou v ruke
Adolf Hitler sa narodil 20.4. roku 1889 v dedine Braunau. Od malička mal pozitívny vzťah k prírode, a tu aj trávil veľa času. Koniec koncov dedinka mu poskytovala dokonalá prostredie. Jeho otec bol úradníkom s nudnou prácou, ktorú ale Adolf nechcel v žiadnom prípade absolvovať. Už v detstve začal prirodzene kresliť a jeho záujem o umenie sa vekom zväčšoval. Jeho otec nebol príliš nadšený z toho, že syn by mal byť nejakým „pouličným“ umelcom a všemožne mu bránil vo vstupe na školu. Po jeho smrti však zábran už nebolo.
Na základnej škole Adolf prejavoval veľkú inteligenciu a šikovnosť. Jeho známky boli vždy výborné, ale len z tých predmetov, ktoré ho zaujímali. Vysvedčenie bolo preto veľmi pestré. Na strednej škole sa zaoberal už len jeho obľúbenými odbormi.
Hľadanie budúcnosti
V 18 rokoch sa čerstvo dospelý mladík rozhodol pre štúdium vo Viedni na Akadémii výtvarného umenia. Podstúpil náročnú talentovú skúšku, ktorou ale neprešiel. V druhom kole ho totiž vyhodili, bohužiaľ sa nevie prečo. Jeho maľby zodpovedali takmer všetkým náročným parametrom, ktoré komisiu však nezaujali. Po tomto zážitku sa mladík cítil ukrivdený, ale niečo ho stále posúvalo ďalej. Najradšej maľoval architektúru, takže sa prihlásil na školu tohto zamerania, bohužiaľ nemal maturitu. O rok to opäť skúšal na akadémii, avšak komisia sa nezmenila a tak Adolfa neposunuli zrejme už zo zvyku.
Duch sa nezlomil a Adolf sa usadil vo Viedni, kde veľa maľoval a kreslil. Dokonca sa tým nejaký čas živil. Tvoril reklamné plagáty, maľoval krajinky olejom a akvarelom. Dosiahol takého zisku, že sa mohol vzdať sirotského dôchodku, ktorý nechal posielať svojej sestre.
Taký bol
Adolf pohŕdal moderným umením a nenávidel výtvarné „flákanie“. Nevyžíval sa vo farbe, ani v expresii a neuznával nové smery ako kubizmus, či fauvizmus. Jeho precíznosť sa dá porovnávať len s máloktorými jeho súčasníkmi. Zmysel pre detail mal zrejme zakorenený vo svojom nemeckom pôvode. Niektoré jeho diela však na úkor tejto precíznosti a ľúbivosti môžu pripomínať gýč.
Maľbe sa venoval aj v začiatkoch svojej politickej kariéry, avšak v tejto dobe jeho vkus dostal väčšiu mieru luxusu a pompéznosti. Po čase jeho dychtivosť po sebavyjadrení rukami utíchla a cieľom sa stalo väčšie publikum, ako náhodní kupci obrazov. Len ťažko sa dá pochopiť, čo všetko sa môže odohrávať v hlave nemeckého mladíka, ktorý sa jemnej bytosti za pár rokov stal cholerickým despotom.
Foto: Wikipedia.org
