Peniaze a práca

Káva je tiež čierne zlato

Čiernym zlatom sa dnes bežne nazýva ropa, pričom obchod s touto surovinou dosahuje v medzinárodnom meradle najväčších čísiel . Možno by ste netipovali , že po rope prvé miesta v exporte zaujíma iné čierne zlato, káva. Káva patrí medzi artikle, s ktorými sa najčastejšie obchoduje na svetových trhoch.

Káva sa stala jedným z najobľúbenejších nápojov v poslednom storočí a jej produkcia a následný export sa pohybuje v miliónoch ton ročne. Najviac sa jej vyprodukuje ročne v Južnej Amerike, Afrike a vo Vietname. Najviac sa jej spotrebuje práve v Európe a Amerike.

História kávy sa začala písať už pred mnohými stáročiami, aj keď jej masová produkcia vo svete a rozšírenie vzrástlo v dvadsiatom storočí. Existuje viacero príbehov, ktorými ľudia opisujú objavenie blahodarných účinkov kávových zŕn. Pôvod a objavenie kávy sa spája s oblasťou severovýchodnej Afriky, niekde v horách dnešnej Etiópie. Jedna povesť hovorí o tom, ako si miestny pastier všimol, že jeho kozy sa správajú hyperaktívne potom, čo jedli bobule z istého kríku. Pastier skúsil bobule taktiež a objavil účinky kofeínu. Možno na tejto verzii niečo pravdy je a možno účinky kávy objavili ľudia celkom inak. Každopádne kávovník má svoj pôvod v Afrike.

V antickom svete prvenstvo medzi opojnými alebo povzbudivými nápojmi zastávalo víno. Po nástupe islamu na Arabskom polostrove bol však alkohol zakázaný a svoju popularitu si začal získavať medzi ľuďmi iný nápoj. Práve Arabi sa zaslúžili o rozšírenie tohto nápoja po celom Stredomorí. V tom čase arabský Kalifát siahal od Indie, cez celú severnú Afriku až po Španielsko. V oblasti Stredomoria boli európski obchodníci v pravidelnom kontakte s arabskými a tu sa pravdepodobne začína cesta kávy na európske stoly. Na Slovensku sme sa zoznámili s kávou až omnoho neskôr, potom čo ustupujúce osmanské vojsko v zhone za sebou nechalo zásoby tureckej kávy. Ale aj v západnej Európe si musela káva ešte na svoj čas počkať.

Milovníci kávy sa stretávali s problémami už od začiatku. Snahy zakázať kávu rovnako ako alkohol, sa objavili v oblasti dnešnej Saudskej Arábie už po jej rozšírení, rovnako ako videli kávu ako zlo a niečo cudzie v Anglicku 17. a 18. storočia. V Anglicku bol zákaz konzumácie kávy spojený hlavne s tým, že kaviarne sa stali centrami tvorby plotov proti monarchii. Nakoniec, kde si nájdu ľudia viac času na rozumnú konverzáciu a stretávanie sa, ako v kaviarni pri šálke kávy? Takýto účel spĺňali aj krčmy, ale s tým rizikom, že si váš konverzačný partner celý sprisahanecký plán po desiatich pivách na druhý deň nepamätal.

Arabská káva sa stala pevnou súčasťou arabskej a hlavne beduínskej kultúry. S jej prípravou sa spája špeciálne náčinie, rituály a etiketa. Pravá arabská káva sa pije bez cukru, silná a s vysokým obsahom kardamónu, korenia, ktoré jej dáva neopakovateľnú príchuť a arómu. Ranná káva a presso na obed sa zasa stali každodenným rituálom našej spoločnosti. Ranné povzbudenie, trocha tekutej horúcej radosti do pracovného dňa.

Našťastie pre nás sa ponuka kávy na našom trhu značne rozšírila a to predovšetkým v posledných rokoch. Nie sme odkázaní na jeden druh kávy či na jej instantnú obdobu. Do Európy sa dováža plantážna káva z celého sveta, každá so špecifickou chuťou, arómou a zložením, ktoré jej dodávajú rozličné podmienky, podľa miesta, kde sa urodila. Slnko, voda a pôda juhoamerických kopcov, či africké slnko. Tu sa nakoniec upraží rôznymi postupmi a pod rukami odborníkov vznikajú kávové zmesi, ktoré je hriech neochutnať. Na niektorých veciach sa jednoducho nešetrí. Na veciach, ktoré dávajú životu jeho jedinečnú vôňu a chuť, tak ako pariaca káva prináša kus Latinskej Ameriky do daždivého počasia u nás počas jesenných dní.