Opaľovanie so sebou prináša nie len príjemné chvíle, ale občas aj momenty, ktorým by sme sa radšej vyhli. Slnečné lúče nás totiž môžu prehriať a pekne opáliť, no ak to s nimi preženieme, výsledný efekt už nie je taký pozitívny. Čo pri opaľovaní riskujete?
Spálenie kože
Nazýva sa aj erytém a je jedným z najzrejmejších príznakov vystavenia UV žiareniu. Prejavuje sa sčervenaním pokožky, ktorá sa po niekoľkých dňoch začne odlupovať. Ide o formu krátkodobého poškodenia kože.
Ako k nemu dochádza: Keď sa UV žiarenie dostane do pokožky, ničí jej bunky. Odpoveďou imunitného systému je zvýšený prietok krvi do postihnutých oblastí, čo sa prejavuje charakteristickým začervenaním a pocitom tepla na dotyk. Kožné bunky súčasne uvoľňujú chemikálie, ktoré mozog vyhodnotí ako bolestivé, pálivé pocity. Na odstránení poškodených buniek začnú časom „pracovať“ biele krvinky – tento proces vnímame ako odlupovanie kože.
Ošetrenie: Mierne spálenie sa zmierňuje studenými kúpeľmi, hojivými krémami s obsahom hydrokortizónu či aspirínom na zmiernenie bolestí a opuchov. Ťažšie prípady, ktoré sa prejavujú veľkou oblasťou červenej, pľuzgierovitej kože a bolesťami hlavy, horúčkami či zimnicou, by mal vyšetriť lekár.
Opálenie
Prejavuje sa charakteristickou, nebolestivou zmenou farby pokožky. Deje sa tak zvýšením obsahu pigmentovej zložky, melanínu, ktorý je akousi ochranou pokožky pred UV žiarením zo slnka. Podľa odborníkov neexistuje „bezpečné opálenie“ – každá zmena farby kože je známkou je poškodenia.
Ako k nemu dochádza: Keď je pokožka vystavená pôsobeniu UV radiácie, zvyšuje automaticky produkciu melanínu v snahe ochrániť pokožku pred poškodením. Melanín je pritom ten istý pigment, ktorý farbí vlasy alebo oči. Nárast melanínu môže v nasledujúcich 24 až 48 hodinách spôsobiť tmavnutie pleti.
Poznámka: Dôkazy naznačujú, že opaľovanie zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože. Netreba veriť všeobecne panujúcemu názoru, že opálenie bude vašu pokožku chrániť pred spálením či iným poškodením. Nebude. Extra melanín v opálenej pokožke poskytuje ochranu porovnateľnú s faktorom 2 až 4, čo je ďaleko pod odporúčaným minimom (15).
Predčasné starnutie
Niekedy sa spája aj s pojmom fotosenzibilizácia. Predčasné starnutie je výsledkom dlhotrvajúceho a nechráneného pôsobenia UV žiarenia. Prejavuje sa pokrčeným, zvráskaveným stavom kože a tvorbou tmavých škvŕn.
Ako k nemu dochádza: Príčinu vzniku predčasného starnutia kože nie sú vždy celkom jasné, v prípade vystavovania sa škodlivému UV žiareniu však dochádza k rozkladu kolagénových a elastínových vlákien zdravej kože, čo spôsobuje vrásky a akési uvoľnené záhyby. Časté spálenie alebo opaľovanie sa môže mať za následok trvalé tmavnutie pokožky a vznik tmavých škvŕn.
Ošetrenie: Predčasné starnutie sa môže objaviť na pokožke až po niekoľkých rokoch vytrvalého opaľovania sa. Vec potom rieši dermatológ či plastický chirurg a liečba môže zahŕňať chemické peelingy, dermabráziu či napínanie pokožky. Ako prevencia pred týmto najlepšie poslúžia kvalitné krémy na opaľovanie a rozumné vystavovanie sa slniečku.
