Pred pár mesiacmi bol hviezdou na zemi. Teraz je hviezdou na nebi. Pavol Demitra sa veku, ktorý nosil na drese, nedožil. Tragicky zahynul.
Na ostatných majstrovstvách sveta v hokeji na Slovensku plakal celý národ za Paľom Demitrom. Vtedy to bolo aj s ním. Odchádzal zatiaľ iba z reprezentácie, na klubovej úrovni ešte chcel niečo (ne)málo uhrať.
Teraz smúti celé Slovensko, každý hokejový fanúšik. Plače oko každého hokejového fanúšika, každý obdivovateľ tridsaťšesťročného Pavla Demitru, puká každé hokejové srdce. Vynikajúci hokejista i človek, odišiel nie len z reprezentácie, ale i z tohto sveta. Legendárna 38-čka už v našom slovenskom drese tu na zemi hrať nikdy nebude…
On, výborní českí hokejisti Karel Rachůnek, Josef Vašíček a Jan Marek, skoro celý káder i výprava vrátane trénerov hokejového tímu KHL Lokomotiv Jaroslavľ zahynuli 7.septembra 2011 pri páde lietadla, ktorým leteli na prvý zápas sezóny proti tímu Dinama Minsk. Lietadlo typu Jakolev Jak-42 malo okamžite po vzlietnutí problémy a krídlom sa zachytil o riadiacu vežu. Následne sa zrútilo zhruba kilometer od pristávacej dráhy a skončilo v rieke Volga. Lietadlo sa rozpadlo na dve časti a explodovalo. Od druhej hodiny poobede nášho času, o štvrtej toho ruského už nemáme nášho kapitána domácich majstrovstiev, našu legendu, nášho Paľka Demitru!
Úprimnú sústrasť rodine všetkých zosnulých hráčov:
Brankári:
Stefan Liv, 21.decembra 1980
Alexander Vyuhin, 09.janúra 1973
Obrancovia:
Pavel Tarchanov, 21.marca 1978
Karel Rachůnek, 27.augusta 1979
Robert Ditrich, 25.júla 1986
Karlis Skrastinš, 09.júla 1974
Michail Balandin, 27.júla 1980
Vitalij Anikejenko, 02.januára 1987
Marat Kalimulin, 20.augusta 1988
Jurij Uryčev, 03.apríla 1991
Útočníci:
Pavol Demitra, 29.novembra 1974
Daniil Sobchenko, 13.apríla 1991
Jan Marek, 31.decembra 1979
Daniil Jerdakov, 04.júna 1989
Ivan Tkachenko, 11.novembra 1979
Alexander Vasjunov, 22.apríla 1988
Gennadij Čurilov, 05.mája 1987
Nikita Kľukin, 10.októbra 1989
Alexander Kaľanin, 24.septembra 1987
Sergei Ostapchuk, 19.marec 1990
Josef Vašíček, 12.september 1980
Artem Jarčuk, 03.máj 1990
Alexander Romanovskij, 08.jún 1987
Andrej Kirjuchin, 04.augusta 1987
S hokejom začínal v rodnej Dubnici nad Váhom, v sezóne 1992/93 prestúpil do Dukly Trenčín, kde ukázal svoju hráčsku veľkosť na seniorskej úrovni. Okamžite si ho všimli v Amerike, v prvých troch sezónach pendloval medzi Ottawou Senators a ich farmou v AHL. V sezóne 1996/1997 prestúpil do klubu St. Louis Blues, kde vytrval až do výluky v sezóne 2004/2005. Vtedy sa vrátil na Slovensko a vytvoril vtedajší rekord v domácej Extralige, keď mu 66 zápasov vystačilo na krásnych 99 kanadských bodov (32+67). O rok sa už vrátil do zámoria, jednu sezónu strávil v Los Angeles Kings, dva roky v Minnesote Wild – kde sa stretol v jednom útoku aj s Mariánom Gáboríkom a Brankom Radivojevičom – a rovnako dva roky obliekal aj dres Vancouveru Canucks. Počas svojej kariéry v Amerike sa trikrát dostal aj do All-Stars výberu a zahral si Zápas hviezd v rokoch 1999, 2000 a 2002. Je držiteľom ceny Lady Byng Trophy 2000 – ktorú hráč dostáva za príkladné správanie v kombinácii so športovými výkonmi – ceny fair play SOV (Slovenský olympijský výbor) a v roku 2003 cenu Zlatý puk za najlepšieho hokejistu Slovenska. V sezóne 2010/2011 posilnil druhú najsilnejšiu hokejovú ligu na svete, stal sa hráčom Lokomotivu Jaroslavľ. Nasledujúcu sezónu už, žiaľ, nezačne.
V reprezentácii chýbal v roku 2002, keď sme vo švédskom Göteborgu vyhrali zlato. Napriek tomu ho väčšina berie ako toho najzlatšieho hokejistu Slovenska. Avšak v rokoch 1996, 2003 – keď sme získali bronzovú medailu – 2004, 2005, 2007 a 2011 už hájil naše farby. Nechýbal ani na troch Zimných olympijských hrách v rokoch 2002, 2006 a 2010, či Svetovom pohári v rokoch 1996 a 2004. Dokopy v našom drese odohral 77 zápasov a vsietil 27 gólov.
Ani Demitra sa nevyhol nutnosti zmierovania sa so smrťou vo vlastnej rodine. Keď sa mu v roku 2005 narodili dvojičky Zara a Tobias, po štyroch dňoch od narodenia pre vážnu chybu dýchacích ciest Tobias zomrel. S manželkou Máriou má ešte aj syna Lucasa, ktorého viac zlákala futbalová lopta.
Bol HOKEJISTOM nie len s veľkým H. Bezmála tisícka zápasov v najprestížnejšej lige hovorí sama za seba. Žiali za ním milióny ľudí, nespočetne veľa priateľov, no najmä dve malé deti a manželka. Tým už Paľa nikto nevráti. Odišiel nie len veľký Hráč, ale pre nich najmä starostlivý otec a milujúci manžel, ktorého už nikto nenahradí. Nikomu nebude viac chýbať.
Pre nás bol jedným z tých, ktorí Slovensko výborne reprezentovali v zahraničí. Jedným z tých, ktorí zo Slovenska spravili to, čím dnes je. A to nie len po hokejovej stránke. Žiaľ, už nikdy nerozvlní sieť hokejovej bránky. Dnes prešiel bránou nebeskou. Dosiahol svoje vytúžené hokejové nebo. Doslova.
Pali, jedno obrovské ĎAKUJEME posielame tu zdola. V našich srdciach budeš žiť navždy. Počkaj nás tam hore, určite i tam budeme na nebeských tribúnach skandovať tvoje meno, keď si tam zahráš ešte ďalšie vytúžené zápasy. Zatiaľ odpočívaj v pokoji!
Foto: Flickr.com, Video: Youtube.com
