Prvýkrát sme mali možnosť na svojom ľade a vo vlastnej krajine usporiadať najvýznamnejší hokejový šampionát na reprezentačnej úrovni. Avšak ani vytvorenie vynikajúcej partie hráčov nám nepomohlo, aby sme uhrali dobrý výsledok.
PÍSAL SA ROK 2006…
Hokejové šialenstvo začalo na Slovensku panovať od šampionátu roku 2006 v Lotyšsku. Práve počas neho nám udelili organizáciu šampionátu na rok 2011. Slováci jasali, tešili sa, bol to úspech! Pre nás v ten čas určite väčší ako vypadnutie vo štvrťfinále lotyšského šampionátu…
Odvtedy sa vedelo presne, kde sa šampionát odohrá. Steel Aréna bola našim najmodernejším štadiónom, no potrebovali sme aj druhý. Pochopiteľne, ujala sa toho Bratislava. Ako hlavné mesto Slovenska bolo snáď povinnosťou, aby šampionát organizovalo. Problém však nastal práve so štadiónom.
Uvažovalo sa nad dvoma možnosťami – postaviť nový štadión, najpravdepodobnejšie v Petržalke, alebo zrekonštruovať starý Zimný štadión Ondreja Nepelu. Ako už isto viete, vybraná bola druhá možnosť a starý „Zimák“ dostal nový šat. Najmodernejšou arénou na Slovensku a blízkom okolí sa kochal každý, kto zavítal do hľadiska alebo do hokejového štúdia televízie. Bodaj by aj nie – za tie milióny…
MASKOT & HYMNA
Začiatkom apríla minulého roka organizátori hokejového šampionátu predstavili verejnosti maskota šampionátu, ktorý sa však stretol s obrovskou nespokojnosťou medzi fanúšikmi. Každý si určite pamätá vtipnú fotografiu, ktorá poukazuje na podobnosť prvej verzie maskota so známym slovenským politikom Jánom Slotom.
Maskot sa tak narýchlo prerábal a presne rok pred šampionátom predstavili organizátori modernejšiu podobu vlka, ktorý dostal meno „Goooly“. Meno maskotovi vybrali poslucháči rádia Expres, ktorí poslali dokopy viac ako 14-tisíc nápadov. Komisia sa nakoniec rozhodla pre už spomínané. Na štadióne bol ale maskot veľmi obľúbený…
Fanúšikovia vyjadrili obrovský nesúhlas aj s hymnami, najmä s hymnou celého šampionátu od Kristíny – Life is a game. Tá sa oveľa viac hrala za hranicami republiky, ako v dejisku šampionátu. Chvalabohu, pretože hokejových priaznivcov pieseň textom ani melódiou absolútne nenadchla. Podaril sa maximálne tak videoklip – aj to zrejme len vďaka outfitu polonahej speváčky. S lepšou kritikou sa stretla hymna slovenského tímu. Tú naspievala skupina Gladiátor, avšak ani tá veľa vody u fanúšikov nenamútila.
Neúspech oficiálnych hymien pôsobil ako hodená rukavica pre ostatných slovenských interpretov, ktorí sa chceli na úkor hymny priživiť alebo zviditeľniť. S anglickou verziou pesničky, ktorou by o úspešnosť bojovali s Kristínou, však neprišiel nik. So slovenskými hymnami sa však roztrhlo vrece. Nechýbala hymna od slovenských hviezd (napríklad Peter Cmorík), ani hymna od menej úspešných slovenských muzikantov (napríklad Braňo Mojsej), či nezvyčajná rapová hymna (napríklad A.M.O.) alebo prerobenie slávneho Nech Bože dá. Nás v redakcii najviac zaujala pesnička od stredoslovenskej kapely Ploštín Punk – Mám miesto hlavy puk, ktorá medzi fanúšikmi nepatrila úplne medzi tie najhranejšie… Aspoň nie na západe Slovenska.
ŠKANDÁLY & TRAPASY
Azda žiadny šampionát – a už vôbec nie ten na Slovensku – sa nemohol zaobísť bez trapasov či škandálov. Trapasy – nerátajúc konečný výsledok domácich hokejistov – zaobstarali Košice. Škandálmi väčšinou prispela Bratislava.
Úvodný trapas šampionátu prišiel ihneď v úvodnom zápase, v košickej Steel Aréne. Jeden z najnudnejších zápasov šampionátu – medzi Švajčiarskom a Francúzskom (1:0p) – totiž postihol nečakaný výpadok elektriny, na ktorú sa ale našťastie dlho nečakalo. Počas šampionátu mali navyše Francúzi podozrenie zo zle vymeraných bránkoviskách a keďže sa ich obavy potvrdili, Košice museli na rýchlo prerábať ľadovú plochu.
Práve Francúzi ešte pred šampionátom zažili svoj vlastný trapas. Namiesto toho, aby dorazili do Košíc, privítalo hokejistov galského kohúta nečakane letisko v poľskom Krakove. Plánovača cesty zrejme pomýlili začiatočné písmená oboch miest. Tím okolo známeho brankára Cristobala Hueta si tak predĺžil cestu o niekoľko hodín, ktoré strávili v autobuse jazdiac po rozbitých poľských cestách…
Škandály neobišli pre zmenu Bratislavu. Najrozoberanejšou témou tesne pred šampionátom bolo kradnutie v izbe Pavla Demitru. Hotel Juraja Širokého odvtedy zaobstaral výrazne prísnejšie stráženie hotela, ani to však nestačilo a počas šampionátu okradli aj hokejistov Dánska. Mimo hotela ukradli aj auto švajčiarskeho partnera hokejového šampionátu, firmy Ochsner Hockey. Počas šampionátu zmizli i dresy Petra Šťastného.
K škandálom môžeme priradiť aj gesto ruského útočníka Kovaľčuka, ktorý bol po zápase o bronz ocenený za najlepšieho hráča ruského tímu. Kovaľčuk cenu prevzal a s hnevom v tvári ponúkal cenu za najlepšieho hráča ironicky rozhodcom…
ZRANENIA
Skôr, ako si priblížime zápasy na šampionáte, pozrieme sa najprv na zranenia, ktoré nás počas nich zastihli. Ešte pred šampionátom nás zranenie pripravilo o obrancu Richarda Lintnera. To neprospelo našej defenzíve, naopak STV malo aspoň jedného schopného komentátora (nerátajúc Vladimíra Országha)…
Počas šampionátu padlo mnoho zranení, takmer z každého tímu počas šampionátu pre zranenie chýbal aspoň jeden hráč. Z našich si šampionát nedohrali Ľuboš Bartečko s Ladislavom Nagyom. No najhoršie zranenie si zo šampionátu odniesol český obranca Radek Martínek. Ten v úvodnom zápase proti Lotyšsku už po pätnástich minútach bol narazený na mantinel tak nešťastne, že si odniesol okrem konečného bronzu s českou reprezentáciou aj otras mozgu prvého stupňa…
Najväčšie nešťastie mal ale švajčiarsky útočník, dvadsaťtriročný Kevin Lötscher. Ten sa po návrate z majstrovstiev sveta domov do Sierry dostal pod kolesá opitej devätnásťročnej vodičky a momentálne leží v nemocnici v kóme. Lötscher mal od sezóny 2011/12 hrávať za švajčiarsky SC Bern, v súčasnosti je jeho ďalšia kariéra otázna.
KOŠICE OVLÁDLI KANAĎANIA A NÓRI, BRATISLAVU ČESI A NEMCI
Poďme ale na hokej. Mladý výber Kanady hviezdil v Košiciach napriek tomu, že dvakrát musel hrať predĺženie. V základnej skupine proti Švajčiarom, neskôr v osemfinále hrali vyrovnaný zápas s výberom USA. Vďaka suverénnemu výkonu sa mohli radovať z prvého miesta v základnej i osemfinálovej skupine a postavením mali mať najideálnejšiu pozíciu do vyraďovacích bojov.
Prekvapením turnaja sa stali Nóri, o ktorých sa ale už dlhšie hovorí, že by mohli na MS uhrať veľmi dobrý výsledok. Minulý rok im v ceste stála Kanada, pred dvomi rokmi nešťastné tesné výsledky v osemfinále. Tento rok však konečne predvádzali hru ako z rozprávky a suverénne sa dostali z 3.miesta tabuľky do štvrťfinále.
Bratislavu ovládli pre zmenu Česi, ktorí do štvrťfinále prešli bez zaváhania či straty bodu. Najhorší výkon predviedli proti Lotyšom, ktorí ale napriek tomu Česi vyhrali 4:2. Stálo pri nich šťastie a hráči ukázali vysokú školu hokeja. Tím okolo Červenku a Jágra bol azda to najlepšie, čo šampionát do štvrťfinále ukazoval a s plným počtom 15 bodov postúpil do vyraďovacích bojov z prvého miesta osemfinále.
Menšie prekvapenie v Bratislave ukázali Nemci, ktorí si už po prvých dvoch zápasoch zaistili vedúcu pozíciu v základnej skupine a plný počet bodov do osemfinále. Na začiatku prekvapili nič nehrajúcich Rusov, následne využili všetky šance i proti nám a vyhrávali 4:0, nakoniec to Demitrovci znížili na prijateľnejších 4:3. V osemfinále napriek podľahnutiu Fínom, Dánom i Čechom, postúpili do štvrťfinále rovnako ako Nóri – z tretieho miesta.
Osemfinále bolo naopak konečnou zastávkou pre Francúzov, Dánov, Švajčiarov i nás…
BUDÚCI ROK BEZ RAKÚŠANOV I SLOVINCOV
Podľa očakávania hrali o záchranu tímy Slovinska, Rakúska, Bieloruska a Lotyšska. I keď do úvahy spadali i tímy Francúzska a Dánska, hokejoví odborníci očakávali, že sa o záchranu pobijú práve tieto štyri tímy.
Obrovskou zohranosťou dominovali všetky mužstvá a predpokladal sa zostup najmä od Rakúska a Bieloruska. Slovinci totiž na šampionáte príjemne prekvapili a v základnej skupine dokázali potrápiť všetkých svojich súperov. Lotyši znepríjemnili štart Českej republike, kde sa mnohí zhodli, že práve oni boli lepším na ľade a fakt, že zvyšné stretnutia prehrali až na samostatné nájazdy kvalitu Lotyšov jasne odzrkadľuje. Ostatní veľkú dieru do MS nespravili.
V skupine o záchranu však boli zápasy vyrovnané a v súboji o život rozhodovali až posledné zápasy. Kvalitu ukázali Bielorusi vďaka výsledkom 7:2 proti Rakúsku a 7:1 proti Slovinsku. Lotyši zdolali Bielorusov 6:3 a dôležité víťazstvo slávili i v zápase proti Rakúsku 4:1. Výhra Rakúšanov nad Slovincami zase rozhodla, že práve títo dvaja zostupujú späť do nižšej kategórie MS a budúci rok sa na vrcholnom šampionáte nepredstavia. Najmä pri sympatických Slovincoch je to obrovská strata pre hokejového fanúšika, radi si však opäť o rok pozrieme i ďalšie výkony Lotyšska.
KANADA I USA LETELA DOMOV UŽ PO ŠTVRŤFINÁLE
Štvrťfinále sa stalo osudným pre dvoch pravidelných favoritov na celkový triumf šampionátu – pre zámorské tímy Kanadu a USA. Zatiaľ, čo USA letela domov po zápase s rozbehnutým Českom, Kanada padla za obeť Rusom, ktorí dovtedy nepredvádzali práve najpresvedčivejšie výkony.
USA vyradil prakticky sám Jaromír Jágr. Najstarší hráč turnaja zaznamenal svoj prvý hetrik v národnom mužstve na vrcholnom šampionáte. Najmä vďaka nemu zdolali USA presvedčivo 4:0. Kanaďania hrali o niečo vyrovnanejší duel. V druhej tretine sa presadila jedna z najväčších hviezd kanadského výberu Jason Spezza, no v záverečnej desaťminútovke sa Rusi prebrali, na obrat zavelil Kajgorodov a o tri minúty zvýšil na konečných 2:1 Kovaľčuk.
S obrovskou pohodou hrali na tomto šampionáte Fíni. Ukazovali to vo všetkých svojich zápasoch a výnimkou nebolo ani štvrťfinále. V severskom derby sa predstavili proti Nórom, ktorí hrali celý šampionát ako z rozprávky. Kompaktný výkon ukázali i vo štvrťfinále a z trestného strieľania sa dostali i do vedenia. V pohode hrajúcich Fínov to však nezaskočilo a skóre s jednoduchosťou otočili už za päť minút po inkasovanom góle. Nakoniec Fíni s prehľadom doviedli zápas do konca a vyhrali pomerom 4:1.
Postúpil aj ďalší severský tím – Švédsko. To vyradilo s veľkou chuťou hrajúcich Nemcov celkom presvedčivo 5:2, keď už po niekoľkých sekundách otvoril skóre Thörnberg a následne Švédi každú tretinu vyhrali o jeden gól.
SEVERANIA OVLÁDLI SEMIFINÁLE
V prvom semifinálovom stretnutí si zmerali sily Švédi a Česi. Tradičný veľký súboj týchto dvoch súperov bol opäť sprevádzaný veľmi vyrovnanými dvomi tretinami. V tej tretej však českí hokejisti trestuhodne poľavili, pôsobili neisto v obrane, nedôrazne v útoku a Švédom nerobilo najmenší problém vyhrať tretiu tretinu 3:1 a s konečným výsledkom 5:2 postúpili do finále. Česi tak na obhajobu zlata mohli zabudnúť.
Fíni narazili na rozbehnutých Rusov, avšak Fíni s ľahkosťou hrania, s rýchlosťou i skúsenosťou svojich hráčov a istým brankárom prevýšili Rusov jednoznačne 3:0. Po nahrávke Immonena vsietil gól Granlund, po Granlundovej nahrávke Immonen, jeden pridal Lajunen a bolo rozhodnuté. A práve devätnásťročný Granlund sa postaral o najkrajší gól šampionátu, ktorý sa zapíše do dejín nie len tohtoročných majstrovstiev sveta, ale všetkých. Nedivili by sme sa, ak by tento gól bol použitý v teasri k nasledujúcim majstrovstvám sveta…
MEGAGÓLOVÝ BOJ O BRONZ
V súboji o bronz sa stretli Česi a Rusi a očakávalo sa výrazne vyrovnané stretnutie. To, že v prvej tretine sa nebude vôbec vylučovať a nakoniec zo zápasu bude gólová prestrelka, znamenajúca zápas s najviac gólmi na šampionáte a historicky najgólovejší súboj o medailu, čakal asi málokto.
V zápase, v ktorom padlo neuveriteľných 11 gólov sa z hetriku tešil Roman Červenka, dvoma gólmi sa predviedli Průcha s Kovaľčukom, ktorí hrali azda s najväčšou chuťou. Rusi dvakrát vyhrávali, no Česi predviedli vynikajúcu obranu, efektné brejky a zaslúžene si domov nesú bronz.
ČESKO – Rusko 7:4 (2:3, 3:1, 2:0)
Góly: 4. Červenka, 11. Průcha (Rolinek, Marek), 23. Průcha, 31. Červenka (Průcha), 36. Červenka (Plekanec), 47. Marek, 59. Plekanec (Jágr, Červenka) – 10. Kovaľčuk (Radulov, Ťutin), 10. Kulikov (Afinogenov, Gorovikov), 19. Kovaľčuk (Radulov, Zinoviev), 37. Tarasenko (Arťuchin, Kornejev).
FINÁLE, AKO SA PATRÍ!
Finálový zápas medzi Švédskom a Fínskom priniesol vynikajúci hokej! Rýchli mladí hráči a istí, vynikajúci brankári urobili z finále hokejového šampionátu ozajstný hokejový sviatok! Aj keď gólov spočiatku padalo pomenej, diváci si sadli akurát tak počas prestávok… Inak ich hokej skrátka nútil stáť na nohách!
Bezgólová prvá tretina jasne odzrkadlila vyrovnaný boj. Hokej, ktorý predvádzali mladí švédski a fínski hokejisti naznačil, že sa skončila éra nadvlády reprezentácie Kanady a USA. Fínsko a Švédsko sa im kvalitou minimálne vyrovnávajú a aj vďaka tomuto finále sú najbližšie dva šampionáty vo Fínsku a Švédsku už teraz extrémne očakávané.
O úvodný gól zápasu sa postaral Švéd Pääjärvi až v 28.minúte zápasu. Očakávalo sa, že to Švédi dotiahnú víťazne minimálne do konca druhej tretiny, no osem sekúnd pred koncom sa presadil – kto iný – deväťgólový Jarkko Immonen. V tretej tretine Fíni, ktorí počas celého šampionátu vynikali najmä trpezlivosťou, otočili stav piatimi vynikajúcimi gólmi a Švédov nepustili ani k power-play.
Novými majstrami sveta sa stali, úplne spravodlivo, Fíni!
Švédsko – FÍNSKO 1:6 (0:0, 1:1, 0:5)
Góly: 28. Pääjärvi – 40. Immonen (Pesonen, Koivu), 43. Nokelainen (Pihlström), 44. N. Kapanen (Aaltonen, Komarov), 57. Pesonen (Granlund), 58. Pyörälä (M. Koivu, Salmela), 60. Pihlström (Lajunen).
BOLESTIVÉ DOMÁCE 10.MIESTO A ODCHOD OPÔR
Obrovským sklamaním bol i je konečný výsledok slovenských hokejových reprezentantov. Nie len pre nás fanúšikov, ale i pre samotných hokejistov. Výborná partia okolo známych mien ako Demitra, Šatan, Stümpel, Gáborík či obaja bratia Hossovci si plná entuziazmu stanovila vysokú latku – medailu. Sebavedomými vyhláseniami navnadila na medailovú náladu i všetkých Slovákov a nikto si nepripúšťal taký istý, nebodaj ešte horší výsledok, ako bolo štvrté miesto na minuloročnej Olympiáde vo Vancouveri. Žiaľ, aj keď nastúpili hráči, ktorí reálnu silu slovenského mužstva neukazujú, na konečnom výsledku to – dúfajme – vidieť nie je.
Videli sme hráčov, ktorí odmalička pôsobili mimo krajiny. Vychovala ich viac Amerika a zahraničné súťaže, než slovenské kluby. Dnes je však Slovákov za hranicami podstatne menej a tým pádom klesá aj výkonnosť reprezentácie a samotné Slovensko v postavení v rebríčku. Pri našej „zlatej generácii“ by sme mohli okamžite povedať niekoľko lídrov – Lašák, Višňovský, Chára, Štrbák, Demitra, Stümpel, Šatan, Bartečko… A bolo by ich ešte viac. Do budúcna však veľa mien nenájdeme. Viaceré z týchto mien kariéru končia, maximálne ešte potiahnú jeden-dva šampionáty. Problémom v budúcnosti by nemala byť jedine brankárska pozícia, kde máme štyroch vyrovnaných brankárov, z NHL Haláka a Budaja, v európskych súťažiach sa v zlom neukazuje Hamerlík z Třinca ani miláčik publika Hudáček z HC Košice. Čo však ďalej? Z obrancov sa ako-tak prezentuje v dobrom Michal Sersen či Martin Štajnoch. V útoku, vynímajúc hviezdy NHL, snáď len mladý Pánik, Záborský, Mikúš, možno Ružička… Na výber už rozhodne mať nebudeme a dúfajme teda, že nasledujúce šampionáty budú aspoň dosahovať latku nastavenú Demitrovcami na tomto, domácom šampionáte…
Obrovskou stratou pre náš hokej sú odchody Ľubomíra Višňovského a Pavla Demitru. Zatiaľ, čo s Paľom sme sa lúčili ihneď po odpískaní konca zápasu s Dánmi, Višňovský sa o strate motivácie reprezentovať zdôveril až v mix-zóne po zápase. Šatan končiť nechce, Stümpel možno ešte jeden šampionát potiahne, Štrbák ukončil reprezentačnú kariéru ešte pred domácim šampionátom… Citeľná strata bude najmä v mene Ľubomír Višňovský, keďže tento hráč sa azda ako jediný prezentoval kvalitnými, ba vôbec obrannými zákrokmi. Ostatní sa viac prezentovali strelami od modrej, ak vôbec niečím…
Najväčšiu chybu preto správne hľadáme v obrane. Najlepší obranca v príprave Michal Sersen ostal počas zápasov šampionátu, v ktorých sa o niečo hralo, na tribúne. Zranený Višňovský podával ako jediný optimálne výkony – i to ako zranený. Podhradský ukazoval akurát pekné strely od modrej čiary, Jurčina sa prezentoval dobrou razanciou strely – mierenie mu však nehovorilo nič, ostatní obrancovia boli v tíme skôr do počtu. Chýbala aj forma brankára Jara Haláka, mnohí videli chybu aj v častom menení útočných formácii od trénera Hanlona. Plus samotný tréner bol častou témou prepieranou v ústach fanúšikov i slovenských hokejových odborníkov.
S výkonom na šampionáte môžu byť spokojní máloktorí hráči. Pochválili sme už Ľubomíra Višňovského, svoje si však uhral aj útočník Tomáš Surový, Miroslav Šatan, Michal Handzuš a najväčšou hviezdou medzi našimi bol prekvapivo útočník Ladislav Nagy. Pre nie len týchto vynikajúcich hokejistov však ostáva konečné 10.miesto priveľkým sklamaním a rozlúčku si teda mnohí hokejisti predstavovali úplne inak. Samozrejme, možno i tomuto zlému výsledku vďačíme za to, že reprezentáciu po šampionáte opustili len Pavol Demitra a Ľubomír Višňovský. Navyše, nádej v nás vytvoril Marián Gáborík, ktorý sa vyjadril, že Paľa ešte do reprezentácie dotiahne a Višňovský sám priznal, že sa do reprezentácie ešte možno vráti… Tak – uvidíme!
POKUS O SAMOVRAŽDU
Naši hokejisti prehru na domácom šampionáte nezvládli. Tú kľúčovú – poslednú – proti Fínom „nerozchodil“ náš brankár Jaroslav Halák! Ten krátko po zápase vyšiel pred štadión a hodil sa na cestu pod autobus. Ten mu ale prešiel popod vyrážačku…
Nenapadlo nám, čím ukončiť tento článok, ak nie vtipom. Každopádne veríme, že tak, ako Švédi/Fíni vyhrali šampionát tento rok u nás doma, že my ich napodobníme v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, kedy sa šampionát uskutoční práve u nich. A aj keď nás hokejisti výsledkom na domácej pôde nepotešili, určite všetci Slováci budeme i v priebehu nasledujúcich rokov kričať to naše: SLOVENSKÓÓÓ!
Video: Youtube.com, Foto: Wikipedia.org
